V Bratislave v nákupnom centre dlho uz priblizne od roku 2006 príde každý deň do Kiosku človek, prezrie titulné stranky dennikov, ale nic nekupi a ide preč. Po rokoch sa ho predavač raz spýta: - - Čo tam hľadáte???
- Parte.
- Ale smútočné oznámenia sú na predposlednej strane...
- Toto bude na prvej.


(Pan major, tento vtip nie je urcite ziadnou podporou ani obhajobou trestneho cinu)

Dívam sa z okna našej triedy
vonku zas kvitnú agáty
a ja sa cítim ako vtedy
keď som bol chlapec strapatý

Spomienky vo mne tíško driemu
iste to dobre poznáte
mám presne takú istú trému
ako pri prvom diktáte

Keď smilné víly vili vence
vojaci pevnosť dobyli
na lúke pásli deťúrence
gazdove bujné kobyly

Jano sa vozil na bicykli
psy zlostne vyli na mesiac
kým si naň trochu nenavykli
a hrúbok bolo čoraz viac

Sýty syn sype sypké syry
a v tom mu z hrnca vykypí
výrovi v hlave víchor víri
pytliak má v pysku polypy

Tri mladé chichotavé sysle
chystali útok na sýpky
raz-dva však bolo po úmysle
keď jeden chytil osýpky

V hlave mi víria ypsilony
od ktorých život závisí
a na chodbe zas zvonec zvoní
celkom tak ako kedysi

Pustá je naša stará trieda
odzvonilo už detským hrám
nemožno vrátiť čo sa nedá
a tak dnes iba spomínam

Na vílu ktorá vence vije
a iné vďačné témy
z tej zabudnutej poézie –
a trochu clivo je mi